nedeľa 1. októbra 2017

Tá škola ma raz zabije!

V tomto článku nehľadajte nijaký hlbší zmysel. Píšem ho najmä preto, lebo si potrebujem vyliať svoje knihomoľské srdiečko...

Prvý mesiac školy máme za sebou a aby som bola úprimná, cítim sa dobitejšie a vyprahnutejšie než celý minulý školský rok. Skoré ranné vstávanie, cesta do školy, niekoľko hodinové sedenie, cesta domov, učenie, spánok. Takto vyzerá môj typický deň. Nemám takmer žiaden čas pre seba a najmä na čítanie. Keď niekedy večer skončím s učením, som rada, že vôbec žijem. Jednoducho nemám energiu na čítanie alebo akúkoľvek inú aktivitu.
Nijako to neuľahčujú ani samotní profesori, ktorí nám museli „nadrbať“ už 8 písomiek, pričom naplánovali ďalšie 4. Ja chápem, že som v maturitnom ročníku, no tiež si občas potrebujem vydýchnuť. Nedostatok času na moje osobné aktivity (čítanie, písanie, kreslenie) sa snažím dobehnúť v škole cez prestávky, čo tiež nie je bohvieaké terno.

Ak teda máte nejakú radu či zlepšovák, ako to všetko zvládnuť a nezblázniť sa, som tomu otvorená. Pretože takýmto spôsobom bude zo mňa za chvíľu len uzlíček nervov. 😀

Prajem vám pekný zvyšok víkendu. :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára