sobota 7. októbra 2017

Týždeň s knižkou 4

V písaní článkov tohto typu som mala menšiu pauzu, keďže sa toho veľa dialo. Našťastie mám teraz trochu zvyšného času, a tak sa s vami podelím o dojmy z tohto týždňa. Či už knižné alebo nie.

Konečne sa jeseň poriadne rozbehla. Stromy sfarbené do žlta, chladnejší vánok, štrbavé slnko. Neviem ako vy, ale ja mám zo všetkých ročných období najradšej práve jeseň. Ktovie prečo ma čítanie baví o čosi viac. Rada sa zamotám do teplej deky so šálkou horúceho čaju a celé hodiny (celý deň) obraciam stránky knihy. Tento rok mi jeseň okrem pestrej prírody nadelila aj chorobu, takže som stále zalezená doma. Ešte, že je víkend, pretože som napoly hluchá a na nohách dokážem stáť maximálne päť minút.

No ale vráťme sa k príjemnejšim veciam. Tento týždeň som si urobila menšiu radosť a objednala si knižku, po ktorej pokukujem už odkedy vyšla. Okúzlila ma svojou prepracovanou obálkou a samozrejme zaujímavým príbehom. Jedná sa v podstate o novinku, na pulty kníhkupectiev sa dostala až začiatkom septembra. Po knihu som sa vybrala večer, keď som sa vrátila zo školy. Všade tma, len ja a mamka (ktorá šla dobrovoľne so mnou) sme brázdili ulice. Ale stálo to za to, pretože Divotvůrce z pera Sebastiena de Castella na mňa už čaká na poličke.

Jedna kniha mi ale nestačila. Veď za prvý celkom úspešný mesiac školy sa musím náležite odmeniť, nie? A tak som len zo srandy otvorila bazoš a prebehla pár inzerátov. Mala som šťastie, pretože jedna baba z Košíc predávala knižku Dám ti aj Slnko len za 5 eur. Vzhľadom na to, že si knihu chcem už dlhšiu dobu prečítať, som neváhala ani sekundu.

Na knižky sa vrhnem hneď, ako spracujem Uprooted. Tú som mala rozčítanú už od februára, keďže som ju mala skôr ako také „čakacie“ čítanie. Jednoducho som po nej siahla, keď som dočítala nejakú knihu a nechcela som začať s novou. Tentoraz ma však natoľko chytila, že som ju jednoducho musela prečítať do konca. A...asi som sa zamilovala...

Do knižnice mi teda pribudli 2 krásne knižky. To, že ich pomaly nemám kam dávať, je druhá vec...

A aký bol váš týždeň? :)

nedeľa 1. októbra 2017

Tá škola ma raz zabije!

V tomto článku nehľadajte nijaký hlbší zmysel. Píšem ho najmä preto, lebo si potrebujem vyliať svoje knihomoľské srdiečko...

Prvý mesiac školy máme za sebou a aby som bola úprimná, cítim sa dobitejšie a vyprahnutejšie než celý minulý školský rok. Skoré ranné vstávanie, cesta do školy, niekoľko hodinové sedenie, cesta domov, učenie, spánok. Takto vyzerá môj typický deň. Nemám takmer žiaden čas pre seba a najmä na čítanie. Keď niekedy večer skončím s učením, som rada, že vôbec žijem. Jednoducho nemám energiu na čítanie alebo akúkoľvek inú aktivitu.
Nijako to neuľahčujú ani samotní profesori, ktorí nám museli „nadrbať“ už 8 písomiek, pričom naplánovali ďalšie 4. Ja chápem, že som v maturitnom ročníku, no tiež si občas potrebujem vydýchnuť. Nedostatok času na moje osobné aktivity (čítanie, písanie, kreslenie) sa snažím dobehnúť v škole cez prestávky, čo tiež nie je bohvieaké terno.

Ak teda máte nejakú radu či zlepšovák, ako to všetko zvládnuť a nezblázniť sa, som tomu otvorená. Pretože takýmto spôsobom bude zo mňa za chvíľu len uzlíček nervov. 😀

Prajem vám pekný zvyšok víkendu. :)