štvrtok, 13. apríla 2017

Arnarove deti- recenzia

Autor: Blanka Gondová
Názov: Arnarove deti
Počet strán: 400
Vydavateľ: Koruna
Rok vydania: 2013
Jazyk: slovenský
Oficiálna anotácia: Lilja, Olaf a Magnús žijú na Islande v osade svojho otca Arnara. Najvyšší boh Ódin bdie nad ich prosperitou, ale nedokáže zastaviť to, čo je už dávno utkané v niti osudu. Blíži sa posledný súboj bohov s temnými bytosťami podsvetia – Ragnarok. Jedine krásna Lilja môže zachrániť aspoň kúsok života na ostrove, ktorý sa rúti do záhuby. 
Jej brat Olaf sa z núdze vydá hľadať nové lovisko rýb, ale na mori ho zmietne vlna a odnesie k brehom krajiny, kde žijú trolovia. Medzitým ich brata Magnúsa unesú kupci a predajú ho ako otroka. Stane sa z neho vikingský bojovník, ktorý na ďalekých anglických brehoch bojuje za lásku princeznej Roweny a slobodu.
Vo štvrtom príbehu sa spolu s Liljiným synom Dagurom vydáte na dobrodružnú výpravu, ktorej cieľom je prinavrátiť siedmim severským kráľovstvám kúzelné meče a zachrániť princeznú fjordov z rúk zlého čarodeja Vagana, Temných elfov a Dragonidov. 

"Nič sa nedá robiť. Je to jej osud. Môže s ním bojovať, čeliť tomu, čo príde, ale sled udalostí nezvráti. Jediné, čo môžeš pre ňu urobiť, je, že ju na to pripravíš."

Postavy:
Trojica vikinských súrodencov, ktorým osud pripravil rozličné púte, no nakoniec ich opäť zviedol dohromady. Lilja spolu so svojimi bratmi dominovali statočnosťou, rozhodnosťou a bojovnosťou presne tak, ako kedysi obávaní vikingovia. Lilja v túžbe vyrovnať sa bratom niekoľkokrát prekonala samú seba. Nepatrila medzi ženské postavy, ktoré dostanú všetko naservírované priamo pod nos, pričom nemusia hnúť ani prstom. Popritom však nezabúdala na súrodenecké puto medzi ňou a bratmi. 
Zo začiatku som mala chuť prvému z nich zakrútiť krkom. Vyslovene sa mi nepáčilo, ako sa Olaf vystatoval a prevyšoval nad Liljou. Využíval skutočnosť, že je najstarší a tým pádom sa automatický stáva aj najlepším. Mal šťastie, že si v priebehu druhého príbehu uvedomil, že na postavení nezáleží. Inak by som ho preklínala až do konca knihy, možno aj dlhšie. 
Druhý z bratov, Magnús, sa mi dostal pod kožu. Zapôsobila na mňa jeho emocionálna vyrovnanosť a rozvaha. Najskôr myslel, potom konal. Nepodľahol vplyvu okolia a vždy si zachoval chladnú hlavu. Vedel, kedy si má zachovať odstup a to sa mi na ňom tak páčilo. Nejeden raz som uvažovala, aké by to bolo mať po svojom boku muža ako on. 
Liljin syn Dagur bol presne taký, akého som ho očakávala- šili ním všetci čerti a nezdráhal sa postaviť na odpor. Jeho občasné unáhlené konanie som mu však vedela odpustiť, keďže som brala ohľad na jeho vek. Veď ktorí dospievajúci človek by sa občas nezatol a neurobil po svojom? 
Príbeh sa doslova hemží novými postavami, no nemusíte sa báť, že by ste stratili prehľad. Autorka každej z postáv nadelila charakteristické črty a osobnosť, vďaka ktorým sa vám vryje do pamäti. 

"Ubbe neváhal, priskočil k Osbeortovi a podrezal mu hrdlo. 
Krv vystrekla z hlbokej rany a pofŕkala všetkých nablízku. Ozvali sa nadšené výkriky, ktoré prehlušili Rowenin zúfalý krik."

Prečo áno?
Na začiatok vás musím oboznámiť so skutočnosťou, že kniha je rozdelená na štyri časti. V každej z nich sa odohráva životný príbeh jedného zo súrodencov + ten Dagurov. Osobne som takúto zmenu uvítala z dôvodu, že som mohla v každom príbehu danú postavu spoznať trochu bližšie. Konala sama za seba, bez vplyvu zvyšku súrodencov. 
Dej bol napínavý až do samého konca, nevyskytli sa v ňom takmer žiadne "hluché" miesta. Na každej strane sa niečo dialo. Prispel k tomu aj štýl písania autorky, ktorý bol jednoduchší a bez zbytočných obkecávačiek. Dejová línia tak bola naozaj bohatá. 
Prostredie, v ktorom sa jednotlivé príbehy odohrávali, bolo vďaka autorkiným skúsenostiam a poznatkom viac než vierohodné. Vikingov znázornila tak, ako je nám známe z historických prameňov, a teda ako bojovných a krutých barbarov. Nechýbali ani intímne scény, kde sa autorka nebála ísť do detailov (vekové odporúčanie 15+).
Obohatením príbehu boli aj vyskytujúce sa islandské a latinské názvy, ktoré mali v dolnej časti strany vždy svoj preklad. 


Prečo nie?
Zatiaľ čo prvé tri príbehy vyobrazili vikinské obdobie viac-menej realisticky, príbeh o Dagurovi riadne vybočil. Autorka akoby si odrazu spomenula, že existujú čitatelia pod 13 rokov, pretože presne takto príbeh vyzeral. Jednorožce, elfovia, víly a iné rozprávkové bytosti úplne prekazili môj dobrý dojem z knihy. Miestami som mala pocit, že príbeh ani nepísala rovnaká autorka. 
Sklamaním pre mňa bolo aj ukončenie vikinského dobrodružstva. Posledných 70 strán sa premenilo na autorkino rozhodovanie, či ukončiť alebo neukončiť príbeh a ako to urobiť. Niekoľkokrát nadišla vhodná chvíľa na veľkolepý koniec, no autorka príležitosť nevyužila. Pokračovala ďalej a umelo naťahovala dianie príbehu. Výsledného ukončenia som sa dočkala až po troch/ štyroch nezdarených pokusoch.

Hodnotenie:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára